Utópia v Leninovej záhrade
Moja posledná absyntovka v knižnici, ktorú som prečítala minulý týždeň. Keď som si knihu „Utopia v Leninovej záhrade“ brala na recenziu, čakala som od nej niečo úplne iné. Naozaj úplne iné 🙏🏻, ale kniha ma veľmi prekvapila. Už dlho som nečítala nič, čo by ma informačne tak veľmi obohatilo, ako práce táto 📖.
Ty si vedel/a, že na začiatku 20. storočia odišlo niekoľko stoviek čechov a slovákov do Sovietskeho zväzu a začali tam budovať osadu alebo skôr nový socialistický projekt. V Sovietskom zväze hľadali niečo, čo si mysleli, že doma nenájdu a tak začali budovať československé družstvo „Interhelpo“.
Nuž, ja teda nie. Stránky tejto knihy som hltala jednu za druhou. Vždy keď som musela knihu zatvoriť, bolo mi smutno a chcela som čítať ďalej.
Kniha je písaná reportážne, prostredníctvom rozhovorov a autor a reportér Denníka SME @lukasonde skladá do pútavých stránok príbeh tejto komunity, ktorá zažila ťažšie začiatky, obdobie rozkvetu a aj konečný rozklad komunity. Kniha je obohatená aj mnohými fotkami. Ak váhaš kvôli rozsahu knihy, tak sa neboj, kniha je napísaná pútavo a prečítaš ju pomerne rýchlo.
Rozhodne by som sa v realite tohto sovieckeho sna nechcela ocitnúť.🙏🏻Pri čítaní som si uvedomovala tú nádej ľudí v lepší život a aj to sklamanie, ktoré prežívali, keď čelili biede, chorobám, zlým podmienkam, jazykovej bariére… A keď sa tomuto ich „projektu“ konečne podarilo vschopiť a dosahovať výsledky, tak nariadenia z Moskvy na kolekrivizáciu a represie stalinistického režimu ich úplne položili (niektorý zaplatili aj životom). Takže tento stret s realitou musel byť veľmi nepríjemný. Pri čítaní knihy som neverila, čo všetko sa dialo.
A moje odporučenie?
Každú jednu hviezdičku si kniha zaslúži. Ak ťa zaujíma história a rád/a si prečítaš o udalostiach, o ktorých sme sa v školách neučili, siahni po tejto knihe.📖
Inak medzi obyvateľmi, ktorí odišli vytvoriť komunitu „Interhelpo“ bol aj malý Alexander Dubček.
Ďakujem @vydavatelstvo_absynt za recenzný výtlačok knihy.📕
