Bol obyčajný okvetný lístok, ničím zaujímavý. Ani veľký ani malý. Každé ráno sa otáčal za slnkom, večer sa stočil a sladko zaspal. Navonok bol rovnaký ako všetky ostatné okvetné lístky. Bežný pozorovateľ by si na ňom nevšimol nič výnimočné… Ale jeho sny, tie boli naozaj veľké. Väčšie než celý kvet. Väčšie než strom. Väčšie než celý svet. Jeho sny boli o láske a nežnosti. Chcel sa dotýkať ľudí. Videl vo svojich snoch, že žije iný život. Vzdialene videl, ako drží ruku iného lístka a dáva mu svoje teplo. Okvetnému lístku sa zachcelo žiť navždy. Oklamať jeseň a ukradnúť jej farbu lásky. A tak sa každé ráno znovu a znovu zobúdzal. Veď nebol viac ako okvetný lístok…