Kto si, ak nie láska?

Chcem sa s vami podeliť. Chcem, aby ste videli to, čo som videla. Chcem, aby ste si prečítali, čo som si zapísala:

Predstav si, že existuje „sila“, ktorá ťa nikdy neopustí. Sila, ktorú myseľ zrejme nikdy nepochopí. Nepodobá sa na nič z vonkajšieho sveta. Jej hlas je tichý a preto, aby si ho počul/a musíš byť potichu. Pomôže ti vtedy, keď z ruín postupne buduješ svoj nový vnútorný svet. A tiež vtedy, keď sú všetky ostatné postavené svety rozbíjané na kúsky…Vďaka tejto sile tvoje srdce stále bije túžbami a tvoja duša neprestáva milovať.

Milovať.

V okamihu, keď nestačí držať krok s dobou a musíš byť o krok na pred.

Milovať.

Keď sa prebytok všetkého stáva horší, ako nedostatok.

Milovať.

Keď nestačí byť sám/a sebou.

Milovať.

Keď svet v skutočnosti nie je taký, aký sa ti zdá.

Milovať a cítiť svoju vlastnú podstatu a potrebnosť.Teraz zavri oči, nadýchni sa a sám/a seba sa opýtaj:

„Kto si, ak nie láska?“