Jeseň pod lipou
Prežila som ťažké dni. Boli ťažké fyzicky aj psychicky. Musela som si pripomenúť, prečo som začala pridávať príspevky na Instagram a články na blog…
Môj Instagram a môj blog je určitá forma mojej terapie. Vychádzam z mojej komfortnej zóny. Pridávam a ukladám si veci, ktoré milujem, ktoré mi robia radosť. Opisujem čo cítim pri pohľade, ktorý som odfotila.
… je to cesta môjho sebaprijatia. Prijatia mojich myšlienok a pocitov.
Po nejakom čase sa to vám, mojím sledovateľom, začalo páčiť čo fotím, čo píšem, čo čítam. Zhromaždilo sa vás u mňa mnoho a cítim veľkú vďačnosť, že okrem seba inšpirujem aj vás.
Dnes som sedela pod mojou lipou, užívala si slnečné lúče, vôňu jesene, čerpala som silu z prírody a nechávala som myšlienky plynúť. Niekoľko z nich som zvečnila v mojom fialovom živote. Určite ich zverejním, pretože už nemám strach…
Moje meditácie vyzerajú, aj tak ako som opísala vyššie. Nemusím sedieť na podložke s nohami v tureckom sede a dlho hmmmmm-kať.🙏 A dokonca sa ani nesnažím prestať myslieť, pretože mozog je na myslenie a nedá sa zastaviť. Z hlboka dýcham a nechávam priestor svojim myšlienkam, aby voľne plynuli. A práve táto činnosť je upokojujúca.
Čo upokojuje teba a tvoje myšlienky?
