Blog,  Píšem

Vďačnosť

Dnešné doobedie som si veľmi užila. Vyšla som von a na jesennom slniečku som si vypila môj bylinkový čaj. Potom som sa šla prejsť do môjho lesíka a to čo som videla a cítila… Ťažko sa to opisuje slovami. 


Cítila som vďačnosť. O tej som tu už písala niekoľkokrát, ale dnes to bolo iné. Popravde na nejaký čas som na svoju vďačnosť zabudla. A dnes mi ju tento pohľad pripomenul. 


Sedela som opretá o strom, pozerala sa cez les do slnka a cez koruny stromov na modré nebo, vdychovala som vône jesene a lesa, hladila som listy spadnuté na zemi a v tom pár chvíľach som si to uvedomila. Už toľkokrát sa mohli veci pokaziť a nemusela som zažívať túto krásu. Cítila som čistú vďačnosť za to, že môžem prežívať ten moment.


Možno si povieš, že je to blbosť, ale práve takéto „blbosti“ tvoria život. Ak si nevážiš „blbosti“ v živote, nebudeš si vážiť ani tie iné veci.Ale vlastne čo je viac, ako život? Za ten som vďačná.


Asi nič viac netreba dnes napísať…

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.