Beletria

Pošli po mňa

Dnes ti poviem niečo o knihe 

„Pošli po mňa“.

Keď som si túto knihu brala, nečítala som si takmer nič o jej obsahu, dokonca som sa aj oblúkom vyhla všetkým hodnoteniam a recenziám. Vedela som len, že sa týka rodiny a žien, ale to som si prečítala na obálke. 


Hneď od začiatku ma zaujal autorkin štýl písania. Naozaj podrobne opisovala, čo si postavy jej príbehu myslia aj čo cítia. Mňa osobne fascinuje ľudská myseľ a jej opisy sú veľmi výnimočné. Dokázala spojiť niekoľko príbehov do jedného a prepletať jednotlivé príbehy počas celej knihy s takou ľahkosťou, ako sa to len málokomu podarí.

Hneď na začiatku príbehu som si prečítala o Klare a Juliusovi, ktorí majú pekáreň a dcéru Annelise. Annelise má čerstvo po gymnáziu. Annelise má kamaráta (nápadníka) Maxa. A zrazu som prečítala odsek, ktorý sa odohráva o 50 rokov neskôr, ako Annelise číta v knihe meno Maxa, jeho ženy a syna z Osvienčimu. Nuž, vtedy som začala šípiť, že toto bude román s ťažšou témou a bola som plná očakávaní, aký príbeh mi ide autorka vyrozprávať.

Opäť som objavila veľa zaujímavých myšlienok a citátov, ako napríklad: „…pochopil, že aj bolesť môže priniesť radosť.“ Cítila som toľko emócií pri čítaní tejto knihy. Nie som si istá, či ti ich opisom nepokazím zážitok z čítania.
 
Túto knihu určite odporúčam fanúšikom vojnových príbehov a aj silných životných príbehov. Ak nie si fanúšikom, ale chceš začať s týmto druhom literatúry, odporúčam ti ju, ako veľmi dobrý začiatok. Priprav sa na srdcervúci príbeh rodiny, ktorú rozdelil nacistický režim.
 
„Niektoré udalosti akoby z vás čosi ubrali. Zmenia vašu elementárnu podstatu.“
 
Táto kniha sa pridáva k výberu mojich top kníh rok 2021.
 
Čítaš takéto príbehy z obdobia vojny?
Moje hodnotenie 5/5
5/5

One Comment

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *