
Pošli po mňa
Dnes ti poviem niečo o knihe
„Pošli po mňa“.
Keď som si túto knihu brala, nečítala som si takmer nič o jej obsahu, dokonca som sa aj oblúkom vyhla všetkým hodnoteniam a recenziám. Vedela som len, že sa týka rodiny a žien, ale to som si prečítala na obálke.
Hneď od začiatku ma zaujal autorkin štýl písania. Naozaj podrobne opisovala, čo si postavy jej príbehu myslia aj čo cítia. Mňa osobne fascinuje ľudská myseľ a jej opisy sú veľmi výnimočné. Dokázala spojiť niekoľko príbehov do jedného a prepletať jednotlivé príbehy počas celej knihy s takou ľahkosťou, ako sa to len málokomu podarí.
Hneď na začiatku príbehu som si prečítala o Klare a Juliusovi, ktorí majú pekáreň a dcéru Annelise. Annelise má čerstvo po gymnáziu. Annelise má kamaráta (nápadníka) Maxa. A zrazu som prečítala odsek, ktorý sa odohráva o 50 rokov neskôr, ako Annelise číta v knihe meno Maxa, jeho ženy a syna z Osvienčimu. Nuž, vtedy som začala šípiť, že toto bude román s ťažšou témou a bola som plná očakávaní, aký príbeh mi ide autorka vyrozprávať.



You May Also Like

Klíma ťa potrebuje
3. novembra 2021
Kaviareň v Kodani
18. októbra 2021
One Comment
Pingback: