Krásny svet, kdeže si?

Začnem tým, že som si na novú Sally Rooney brúsila zuby. Ešte som od nej nečítala žiadnu knihu a chcela som začať touto novinkou. Nechcela som si čítať recenzie, nechala som si prvý dojem nepokrivený inými názormi. Keď som knihu otvorila, ostala som prekvapená. Od začiatku som bojovala s tým, že priama reč nie je žiadnym spôsobom označená. Možno je to banalita, ale mne to spôsobovalo naozaj nemalé problémy.

Niečo málo ti poviem k obsahu, ale budem sa snažiť neprezradiť veľa z deja, aby som ti nepokazila zážitok z čítania. Po dlhšom čase som mala v ruke knihu, ktorá rozpráva príbeh, kde sú v podstate hlavné postavy mladé (teda mladšie ako ja). Samozrejme neberiem to, ako doslovnú vzorku tejto časti populácie, každý z nás je predsa výnimočný. Tak úplne som sa neskamarátila ani s jednou z postáv, ale myslím, že to ani nie je potrebné. Dej prelínajú emaily medzi dvoma priateľkami, ktoré sú v podstate občas tak trochu filozofické.
Štýl písania autorky je moderný, autentický a svieži. Autorka z knihy urobila v podstate ľahké, pohodové čítanie, kde sa zaoberá vzťahmi priateľskými, romantickými aj bežnými starosťami života. Spomenula aj témy ako rozchody, sex, psychické problémy, zmysel života či smrti. Nemám však pocit, že by som dostala odpoveď, na to „kde je krásny svet“. Autorka ukazuje svet aj ľudí, takí akí sú, nehrá na dokonalú nôtu, čo mi je veľmi sympatické, ale aj tak som mala pocit, že mi v príbehu chýbala hĺbka.

Osobne si myslím, že by si kniha zaslúžila aj viac strán, aby autorka viac rozobrala charakter postáv, zákulisie deja, podrobnejšie opísala problémy a ich prípadné riešenia. Mne chýbalo niečo ešte o kúsok viac.