Bzukot včiel
Po niekoľkých mesiacoch sa mi konečne podarilo prečítať túto knihu. Z nejakého dôvodu som ju zobrala do ruky niekoľkokrát a nevedela som sa začítať. Myšlienky mi išli niekde úplne inde. Keď sa mi toto deje, vtedy knihu odložím a vrátim sa k nej opäť o nejaký čas. 2.1. som ju chytila, začítala sa a dočítala som ju 4.1.😍 To bola rýchlosť, však?
Po začítaní som sa k príbehu veľmi rada vracala. Och, táto kniha dýcha teplom a priniesla mi slnko do chladných zimných dní. Napríklad táto veta z knihy, ma úplne preniesla do tepla: „Vonku bzučali včely a cikády nás obklopovali svojím bláznivým, ustavičným spevom každý letný večer pri západe slnka, keď som bol pohltený poslednými dobrodružstvami dňa.“ Príbeh mi presne sadol do mojej nálady a do toho, čo som potrebovala…
Ak chceš o knihe vedieť viac, čítaj ďalej.
Pri fotení tejto fotky som si zobrala do rúk knihu „Bzukot včiel“. Spomienka na fotenie má s knihou niečo spoločné – teplo a včely.
Príbeh tejto knihy ťa prenesie do horúceho Mexika k rodine Moralesovcov, ktorá vychovala nájdeného chlapca Simonopia. A tento chlapec má dar. Príbeh, ktorý ti autorka rozpovie sa odohráva v období mexickej revolúcie a španielskej chrípky. Nechcem ti teraz z neho veľa prezradiť, pretože pred prečítaním tejto knihy som o nej nevedela viac, ako je napísané na zadnej strane jej obalu: „Emotívny príbeh o rodinných putách, záhadnom dieťati, jeho včelách, vôni pomarančovníkov, láske, zrade aj nenávisti odohrávajúci sa v krajine zmietanej revolúciou a ničivou španielskou chrípkou.“
